I STROMOM
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme.
Tlkotom srdca o ívam ako strom.
Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu da ïom.
Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom.
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa.
Zná am vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva.
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní,
z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím.
i stromom v lese stojacim.
Vrásky èasu v lístí padajú.
Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.
A keï ma rúchom ivota v dy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií.
Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú.
Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som il ma vysu í a pohltí
smr , tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il.
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
... i stromom pôde patriacim
Hromovlad - Zit Stromom Lyrics
Hromovlad - Zit Stromom Lyrics
We currently do not have these lyrics.
If you would like to submit them, please use the form below.
We currently do not have these lyrics.
If you would like to submit them, please use the form below.
I STROMOM
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme.
Tlkotom srdca o ívam ako strom.
Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu da ïom.
Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom.
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa.
Zná am vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva.
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní,
z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím.
i stromom v lese stojacim.
Vrásky èasu v lístí padajú.
Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.
A keï ma rúchom ivota v dy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií.
Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú.
Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som il ma vysu í a pohltí
smr , tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il.
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
... i stromom pôde patriacim
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme.
Tlkotom srdca o ívam ako strom.
Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu da ïom.
Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom.
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa.
Zná am vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva.
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní,
z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím.
i stromom v lese stojacim.
Vrásky èasu v lístí padajú.
Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.
A keï ma rúchom ivota v dy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií.
Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú.
Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som il ma vysu í a pohltí
smr , tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il.
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
... i stromom pôde patriacim